Zrod švajčiarskeho družstva Migros



Migros-Gruppe (Skupina Migros), skrátene Migros, je najväčšou maloobchodnou spoločnosťou Švajčiarska. Je to vlastne akési „megadružstvo“, ktoré má približne 2,3 milióna členov (údaj z roku 2020). Je tiež najväčším švajčiarskym zamestnávateľom (99 155 zamestnancov v roku 2020).

Jadrom tohto gigantu je Migros-Genossenschafts-Bund (Družstevná federácia Migros), skrátene MGB, ktorú tvorí desať regionálnych družstiev. Migros vlastní početné priemyselné podniky, rôzne obchodné, cestovné a logistické spoločnosti, ako aj banku Migros.

Aj v ťažkom roku 2020, poznačenom opatreniami proti ochoreniu COVID-19, dosiahol gigant Migros tržby vo výške 29,947 miliardy CHF (švajčiarskych frankov), o 4,4 % vyššie ako v predchádzajúcom roku. Celkový zisk Skupiny Migros dosiahol 1 757 miliónov CHF, najmä vďaka jednorazovým úspechom z odpredajov spoločností Globus a Glattzentrum. Bez týchto mimoriadnych výnosov zaznamenal Migros zisk 555 miliónov švajčiarskych frankov.

Migros sa cielene a dobrovoľne angažuje v sociálnych a kultúrnych aktivitách. Prioritne sa usiluje o zlepšenie kvality života svojich zákazníčok a zákazníkov.

Migros spolu s inými švajčiarskymi družstvami zohráva významnú úlohu vo výkonnosti ekonomiky krajiny. 20 najväčších švajčiarskych družstiev v roku 2017 prispelo k celkovej tvorbe HDP Švajčiarska podielom približne 15 %. A v roku 2018 prispelo 10 najväčších družstiev svojimi tržbami k celkovej tvorbe HDP Švajčiarska podielom viac ako 11 %.



„V modernom svete bude úspech patriť tým, ktorí pochopia, ako okolo svojho podniku vybudovať svet nápadov.“



Paradoxne Migros nevznikol ako družstvo, ale spočiatku to bola akciová spoločnosť, ktorá sa až v roku 1941 pretransformovala na družstvo. Pri jej zrode stál šikovný švajčiarsky podnikateľ, politik a publicista Gottlieb Duttweiler, muž s obchodnou genialitou, nezlomnou bojovnou povahou, odvážnymi nápadmi a silným zmyslom pre sociálnu zodpovednosť.

Tento článok nemôže poskytnúť Duttweilerov podrobnejší životopis, pretože život tohto úžasného človeka bol doslova nabitý udalosťami a na ich podrobný opis by bola potrebná rozsiahla publikácia. Preto sa v predkladanom článku obmedzme na aspoň stručne vymenovanie tých najvýznamnejších počinov Gottlieba Duttweilera.

Svetlo sveta uzrel 15. augusta 1888 v Zürichu. Obchodné učňovské vzdelanie získal v obchode s koloniálnym tovarom Pfister & Sigg a po vyučení sa stal na ďalších desať rokov partnerom v tejto firme. V tejto pozícii často pracoval v zahraničí. Likvidácia firmy Pfister & Sigg v roku 1923 ho však priviedla na mizinu.

Keďže mal dobrodružné korene, emigroval spolu s manželkou Adele do Brazílie, kde prevádzkoval kávovú plantáž. Neuspel však a tak sa s manželkou vrátil do Švajčiarska.

Ak sa hovorí, že do tretice všetko dobré, stalo sa tak aj v prípade Gottlieba Duttweilera.

Pri treťom pokuse s podnikaním sa mu podaril geniálny ťah: využil svoje rozsiahle skúsenosti v maloobchode na vytvorenie nového typu predajnej organizácie, ktorá sa mala zaobísť bez sprostredkovateľov. Chcel vybudovať most od výrobcu k spotrebiteľovi a s takýmto zámerom založil dňa 11. augusta 1925 spoločnosť Migros AG so základným imaním 100 000 frankov.

Pri jej zrode stál spolu s Duttweilerom aj jeho bratranec Paul Meierhans, účtovník Rudolf Peter, prokurista Fritz Keller a advokát Hermann Walder.

O štyri dni neskôr bola spoločnosť zapísaná do obchodného registra. Gottlieb Duttweiler kúpil päť nákladných áut Ford T, prerobil ich na pojazdné predajne a zásobil ich základným sortimentom, ktorý tvorilo šesť položiek: káva, ryža, cukor, cestoviny, kokosový olej a mydlo. 25. augusta 1925 päť pojazdných predajní po prvý raz prešlo niekoľko trás v meste Zürich podľa pevne stanoveného plánu. Predajný čas na zastávkach bol obmedzený na 15 minút. Migros ponúkal svoj tovar podstatne lacnejšie ako konkurencia. Vďaka tomu sa spoločnosti darilo a už v roku 1926 prevádzkoval Migros aj svoj prvý stacionárny obchod.

Lenže úspech novej spoločnosti vyvolal sústredený odpor zavedených obchodníkov, profesijných združení, politikov i výrobcov značkových tovarov. Všetkým prekážala revolúcia, ktorú spôsobil jednoduchý, dobrý a lacný Migros v kartelisticky usporiadanom švajčiarskom maloobchode. Preto sa snažili blokovať rozvoj spoločnosti. Provokatéri obťažovali zákazníkov predajní Migros, sabotovali predajné vozidlá spoločnosti a dopúšťali sa násilia voči jej šoférom. Mnohí obchodníci zámerne predávali tovar za dumpingové ceny len preto, aby pomohli k likvidácii diela Gottlieba Duttweilera a jeho spoločníkov.

Predstavitelia združení napádali Migros v polemických článkoch v novinách a svojim členom sa vyhrážali bojkotmi v prípade, že budú naďalej spolupracovať so spoločnosťou Migros. Takými a podobnými podrazmi sa snažili zlomiť Duttweilera a jeho spoločníkov.

Migros však odolal takému sústredenému náporu a ďalej rozvíjal svoje aktivity. V ťažkej situácii sa stala jeho spojencom verná klientela, zvlášť ženy v domácnosti, ktoré čoskoro rozpoznali výhody nakupovania v predajniach Migros. Navyše mimoriadne talentovaný Duttweiler siahal po inováciách a hrozbu bojkotov eliminoval od roku 1928 budovaním vlastného priemyslu, ktorého výrobky potom predával vo svojich predajniach. Prvým bol sladký mušt, výrobok spoločnosti Alkoholfreie Weine AG, ktorú Migros odkúpil.

Duttweiler bol inovatívny človek a nebál sa vyskúšať ani najodvážnejšie myšlienky. Známy je jeho citát: „V modernom svete bude úspech patriť tým, ktorí pochopia, ako okolo svojho podniku vybudovať svet nápadov.“ Tento citát sa uchytil a dodnes prináša bohaté ovocie.




Takto Duttweiler so svojimi spoločníkmi nielenže odolal likvidačnému tlaku nepriateľov, ale expandoval do ďalších švajčiarskych kantónov otváraním nových kamenných obchodov a rozširovaním parku pojazdných predajní. Mimochodom, pojazdné predajne využíval Migros dlhé desaťročia. V 60. rokoch 20. storočia ich jazdilo po celom Švajčiarsku 144. Až v roku 2007 boli odstavené z prevádzky posledné dva autobusy, prerobené na predajne Migros.

Duttweiler však vždy chcel viac, než len vybudovať maloobchodnú spoločnosť. Túžil slúžiť dobru celej spoločnosti. Prejavoval výrazný zmysel pre životné poslanie a usiloval sa prispieť k vytvoreniu slobodného trhového hospodárstva, vedomého si svojej sociálnej zodpovednosti. Kapitál mal mať podľa neho sociálnu funkciu.

Zamýšľanou premenou prosperujúcej akciovej spoločnosti Migros na družstvo, ktorú oznámil 1. júna 1940, chcel svoj podnik podarovať švajčiarskemu ľudu, aby tak mali všetci prospech z jeho osobného úspechu. Tento jeho nevšedný altruistický zámer sa nestretol s pochopením jeho spoločníkov a jeden z nich, predseda predstavenstva Hermann Walder, dokonca spoločnosť opustil. Ostatní členovia predstavenstva sa pokúšali prostredníctvom manželky Adele presvedčiť Duttweilera, aby sa svojho plánu vzdal, lenže ona stála pri svojom manželovi a jeho plán premeny spoločnosti na družstvo podporila.

Celý proces transformácie však bol pomerne komplikovaný. Aby bolo možné akciovú spoločnosť spolu s jej pobočkami a dcérskymi spoločnosťami previesť do štruktúr družstva, musel byť Migros najprv zlikvidovaný a potom založené nové družstvo s jeho majetkom.

Uskutočnil sa proces, ojedinelý vo švajčiarskej ekonomickej histórii. Začal

v januári 1941 a trval 12 mesiacov.

Vďaka vlastnej húževnatosti dotiahol Duttweiler svoj zámer do konca a už v roku 1941 vznikla nová štruktúra jeho podniku, pozostávajúca z autonómnych regionálnych družstiev, ktoré spolu vytvorili Družstevnú federáciu Migros (MGB). MGB si udržala kontrolu nad výrobnými operáciami a vykonávala väčšinu nákupov, zatiaľ čo družstvá sa sústredili najmä na predaj. O ďalšom vývoji družstva Migros sa čitatelia dozvedia v druhej časti článku.


Karol Dučák, člen družstva


Druhú časť článku si prečítajte tu: https://www.td-coop.eu/post/kopie-zrod-švajčiarskeho-družstva-migros-2-časť-článku