Je to spoločnosť vlastnená a riadená jeho zamestnancami takým unikátnym spôsobom, že odbory tak ako ich poznáme u nás na Slovensku u nich nemajú miesto.
Milí členovia,
o družstevnej korporácii Mondragon v Španielsku sme v našich novinách písali už niekoľkokrát. Pre nás družstevníkov v TD je vzorom spolupráce obyčajných ľudí, ktorí sa chcú mať lepšie. Je pre nás polárkou, že v dnešnom svete sa dá žiť dôstojne s rešpektom k človeku a k prírode. Mondragon je akýmsi “štátom v štáte” s vlastným sociálnym systémom, ktorý je výnimočný v tom, že je solidárny nie len v rečiach a na papieri, ale hlavne v praxi. Tu sa o solidarite nemusí hovoriť, je zakomponovaná priamo v pravidlách všetkých družstiev, ktoré sú súčasťou tejto korporácie.
V júli prebehlo na FB veľmi inšpirujúce online stretnutie s jedným zo spoluvlastníkov Mondragonu pánom Anderom Etxeberria Otaduiom, v ktorom sa účastníci mohli dozvedieť základné informácie o spoločnosti, ako funguje a prečo je taká úspešná. Prinášame vám zopár zaujímavostí z tohto stretnutia, ktoré odlišujú Mondragon od bežných firiem.
Je to spoločnosť vlastnená a riadená jeho zamestnancami takým unikátnym spôsobom, že odbory tak ako ich poznáme u nás na Slovensku u nich nemajú miesto. Možno je to práve preto, že všetci sú spoluvlastníci a všetci do jedného sú zodpovední za prijaté rozhodnutia a berú na seba riziko. Či už je to voľba svojho manažéra, alebo smerovania družstva. Podľa p.Andera odbory v Mondragone nemajú žiaden zmysel. Členovia majú vlastný sociálny systém
a právo na prácu je zakomponované priamo v pravidlách, preto každý kto chce pracovať a vzdelávať sa, má prácu zaručenú a dôstojný dôchodok istý. Napríklad, ak nejaké družstvo má problém a musí znížiť pracovné miesta, zamestnanci majú právo sa zamestnať v inom družstve, majú právo sa preškoliť na iné pracovné miesto a v najhoršom prípade ak sa im práca nenájde, majú nárok na 2 roky podpory v nezamestnanosti. V histórii Mondragonu sa však nikdy nestalo, aby niekto poberal 2 roky túto podporu. Nezamestnanosť je v tejto oblasti preto najnižšia. Všetci majú oproti ostatným zamestnancom v Španielsku relatívne dobré platy a nemajú najmenší dôvod odchádzať z bezpečného prostredia družstva. Ľudia tu pracujú radi, lebo robiť v spoločnosti spokojných kolegov, ktorí prichádzajú do práce usmievaví je niečo, čo si praje snáď každý…
Obdivuhodná je aj skutočnosť, že 82 000 zamestnancov vo vyše 90-tich družstvách je riadených len 60-timi manažérmi. Rozdiel v platoch medzi najmenej a najviac zarábajúcim zamestnancom je maximálne 6-násobok. Aj výšku platov si schvaľujú členovia na členskej schôdzi tak, že určia najnižšiu jednotku a od nej sa potom odvíjajú násobky platov ostatných zamestnancov. Svojich manažérov si vyberajú, navrhujú a volia sami zo svojich radov. Ak sa im niekto zdá šikovný a má chuť a energiu, ale nemá potrebné zručnosti, či vedomosti aby sa stal členom ich Riadiacej Rady (pozn. obdoba nášho predstavenstva), neváhajú ho poslať do vlastného tréningového centra, kde získa potrebné vedomosti na riadenie. Manažéri, spoločne s členmi predstavenstva a všetkými zamestnancami sa správajú zodpovedne, lebo riziko za chyby znášajú všetci. Majú svoje vlastné kontrolné mechanizmy, monitorujú činnosť každého družstva, aby bolo efektívne.
Ak sa niekto chce stať členom, musí zaplatiť poplatok 16.000 eur. V rodine je to dôvod na oslavu, lebo byť členom družstva je znakom, že bude mať isté zamestnanie do konca života a že družstvo sa o neho postará. Aj rodičia radi podporia svoje dieťa, aby sa stalo členom družstva, pretože to znamená, že bude mať zabezpečenú prácu, možnosť rásť kariérne do konca svojho života a zostane pri nich… neodíde napríklad do zahraničia. Sympatické je aj to, že ak sa niekto stane členom družstva, je to v celej rodine dôvod na oslavu, pretože stať sa členom družstva je vnímané ako niečo výnimočné.
Ďalšia zo zaujímavých skutočností v družstve Mondragon je aj tá, ako členovia vnímajú svoje vklady. Základný členský vklad ako som spomínala je 16 000 eur. Ten sa môže z roka na rok meniť, podľa situácie v družstve. Vstupujúci člen ho nemusí zaplatiť naraz, ale postupne ho spláca zo mzdy. Časť vkladu je jeho kapitálom, ktorý sa mu zhodnocuje v družstve a vybrať si ho môže len v prípade, že prestane pracovať, napríklad že sa presťahuje, alebo potrebuje peniaze pre svoju rodinu. Na otázku, či môže dať člen aj viac vkladov do družstva zaznela zaujímavá odpoveď. V minulosti to bolo možné, ale v súčasnosti už nie. Viac ako tento kapitál si považujú čas a prácu člena, jeho energiu, lojalitu, schopnosť sa vzdelávať a to, ako dokáže rozvíjať družstvo a prinášať doň inovácie. Za to sa družstvo členom odmení úrokmi až do výšky 7,5 % a pri odchode do dôchodku sa tento ich kapitál zhodnotí podľa slov pána Andera aj na 200 000 eur.
Na záver diskusie sme mohli cítiť v postoji pána Andera, že koncepciu akou spolupracujú v Mondragone považuje za udržateľnú v dnešnej turbulentnej dobe. Cieľom nie je dosahovanie nekonečných ziskov, ale dôstojné podmienky pre členov družstva, dobrý vplyv na svoje okolie, prírodu, udržateľnosť podnikania a pracovných miest. Prial by si, aby Mondragon nebol len “sympatickou” alebo ”špeciálnou” firmou, ako ju prezentujú mnohé médiá, ale aby hodnoty a princípy v nej fungujúce sa aj prakticky implementovali do mnohých ďalších spoločností.
Diskusia s pánom Anderom Etxeberria Otaduiom bola celá v angličtine a môžete si ju pozrieť priamo na FB stránke Pracujúca chudoba
O zakladateľovi Mondragonu, o jeho motívoch prečo založil Mondragon si môžete prečítať v našich Družstevných novinách .
Zuzana Lukáčová, podpredsedníčka Tradičného družstva