Katolícky kňaz pri zrode najväčšieho družstevného giganta na svete



José María Arizmendiarrieta Madariaga bol rímskokatolícky kňaz, pôvodom Bask, teda rodák sv. Ignáca z Loyoly a sv. Františka Xaverského, ktorí sa takisto narodili v Baskicku. Bol to nielen kňaz svätého života, ale aj mimoriadne talentovaný organizátor. Do dejín ľudstva sa zapísal zlatými písmenami najmä vďaka založeniu najväčšieho družstevného giganta na svete, ktorý od roku 1991 nesie názov Mondragón Corporación Cooperativa (MCC).


Arizmendiarrieta sa narodil ako najstarší syn malej farmárskej rodiny a vyrastal na vidieku. Vidiecku školu navštevoval do 12 rokov. Ako dvanásťročný odišiel do Castillo y Elejabeitia, kde vstúpil do chlapčenského seminára diecézy Vitoria. Po skončení chlapčenského seminára študoval filozofiu a teológiu v seminári vo Vitorii.

Keď v roku 1936 vypukla španielska občianska vojna, mal Arizmendiarrieta iba 21 rokov. Nebol však povolaný do armády, pretože v detstve po jednej nehode prišiel o jedno oko. Namiesto toho sa venoval žurnalistike. Našiel si prácu v baskickom denníku EGUNA, ktorý bol vytvorený v októbri 1936 a bol hlasom baskickej vlády. Pracoval však aj pre ďalšie baskické noviny GUDARI.


Po návrate do seminára vo Vitorii zavŕšil štúdium kňazstva. V roku 1940 bol vysvätený za kňaza. Jeho prvým a jediným pôsobiskom bola farnosť San Juan Bautista v Mondragóne, kde sa stal koadjútorom, dušpastierom Katolíckej akcie a o niečo neskôr aj biskupským delegátom v miestnom mládežníckom hnutí Falanga (po španielsky Falange). Na mondragónskej železničnej stanici vystúpil Arizmendiarrieta 5. februára 1941 a tu zakotvil na celý zvyšok svojho života. Mondragón mal v tej dobe asi sedemtisíc obyvateľov, ktorí pociťovali následky nedávno skončenej občianskej vojny. V prostredí beznádeje, chudoby a hladu kázal Arizmendiarrieta Madariaga zásady práce, solidarity a spolupráce. Jedným z jeho sloganov bolo: „Ideológie rozdeľujú, potreby spájajú“.

V roku 1943 založil Arizmendiarrieta prvú odbornú školu v Mondragóne. Neskôr založil ďalšie školy, ktoré pripravovali mladých ľudí pre prácu v priemysle. V roku 1947 vyslal jedenástich mladých ľudí študovať v Zaragoze, aby získali priemyselné know-how. V tejto skupine študentov a Arizmendiarrietom založenej škole môžeme nájsť korene neskoršieho mondragónskeho družstevného komplexu, ktorý oficiálne vznikol 14. apríla 1956 požehnaním základného kameňa prvého družstva s názvom Ulgor pátrom Arizmendiarrietom. Prvé stanovy Talleres Ulgor (Ulgorských dielní) však boli oficiálne prijaté až v máji 1959, teda po viac ako troch rokoch.

Ďalšie aktivity boli zamerané na starostlivosť o vzdelávanie potenciálnych pracovníkov v mieste pôsobenia zakladateľov. V roku 1957 bola založená Escuela Profesional, neskôr premenovaná na Mondragón Eskola Politeknikoa. Tradícia vzdelávacích iniciatív Arizmendiarrietu, ktorý v 40. rokoch 20. storočia zakladal odborné školy, zostala v Mondragóne zachovaná aj po jeho smrti. Najvýznamnejším počinom bol v roku 1997 vznik Universidad de Mondragón spojením troch spolupracujúcich vzdelávacích družstiev: Mondragon Goi Eskola Politeknikoa Jose Maria Arizmendiarrieta, S.Coop., ETEO S. Coop. a Irakasle Eskola S. Coop.


V roku 1957 vzniklo aj družstvo Arrasate S.Coop, neskôr Fagor Arrasate, ktoré v začiatkoch vyrábalo ťažné a strihacie raznice. Ulgor potom založil svoju pobočku s elektronikou. O deväť rokov neskôr sa pobočka pretransformovala na spoločnosť Fagor Electrónica.

V roku 1958 došlo na základe nariadenia ministerstva práce k vylúčeniu členov družstiev zo štátneho systému sociálneho zabezpečenia. Toto vyvolalo sériu aktivít, ktorých výsledkom bolo vytvorenie subjektu dobrovoľnej inštitúcie sociálneho zabezpečenia, známeho v súčasnosti pod názvom Lagun-Aro.

V tom istom roku začali na Escuela Profesional študovať okrem chlapcov aj prvé budúce absolventky, ktorým bolo sprístupnené štúdium chémie.

V roku 1959 došlo k ďalšej prelomovej udalosti. Dovtedajšie podniky Ulgor, Arrasate a Cooperativa de Consumo San José (dnes Eroski) trpeli nedostatkom finančných prostriedkov. Preto bola založená družstevná sporiteľňa Caja Laboral Popular. Toto úverové družstvo založil Arizmendiarrieta s cieľom finančne podporovať rozvoj družstevníctva. Od úplného začiatku funguje v Caja Laboral Popular organizačná štruktúra, ktorá garantuje väčšinu zástupcom družstiev. Družstvá svojím 25 %-ným podielom na celkovom zdieľanom kapitále garantujú všetky operácie nových úverových inštitúcií. Takto bol položený základ pre vznik viac ako 20 demokraticky organizovaných družstevných spoločností od začiatku 60. rokov 20. storočia. Do družstevnej sporiteľne boli vložené všetky finančné rezervy Lagun Aro.

Vznikol tak uzavretý komplex vzájomne úzko prepojených inštitúcií mondragónskeho „superdružstva“, schopného prekonať všetky ekonomické otrasy.

Rástlo však nielen družstevníctvo samotné, ale aj školstvo rozširujúceho sa mondragónskeho megakooperatívu. Počet študentov, prichádzajúcich vzdelávať sa na Escuela Profesional, vzrástol z 21 v jej počiatkoch na 300 v roku 1960.

Arizmendiarrieta sa riadil víziou zospoločenštenia informácií ako predpokladu skutočne demokratickej moci. Toto bol základ vytvorenia neskoršieho vzdelávacieho systému v mondragónskom družstevnom kolose. V záujme čo najširšieho prístupu k informáciám bol založený časopis Cooperación (Družstevníctvo), ktorý neskôr viackrát zmenil názov až po dnešný TU lankide. Dnes MCC disponuje sieťou vlastných oznamovacích a informačných prostriedkov.

Družstvo Caja Laboral Popular sa už v roku 1960 otvorilo aj pre verejnosť a získalo charakter banky. Toto umožnilo prílev dodatočných finančných zdrojov pri realizácii ďalších investícií MCC. Prvá filiálka Caja Laboral Popular (od roku 2013 Laboral Kutxa) v skromných priestoroch na mondragónskej ulici Ferrerias sa krátko po svojom založení presunula na svoje súčasné pôsobisko (Calle Don José María Resusta 27, dnes Iturriotze Kalea 27).

Každý ďalší rok prinášal MCC nové a nové úspechy. Družstvo dynamicky rástlo a postupne sa stávalo jedným z najvýznamnejších podnikov v rámci celého Španielska. Popísať podrobne celý zložitý vývoj MCC by si vyžadovalo samostatnú publikáciu, preto sa obmedzíme len na relatívne stručný popis niektorých prelomových momentov v histórii mondragónskeho družstevného komplexu.

Začiatkom 70. rokov sa začal výrazne zhoršovať zdravotný stav Arizmendiarrietu. Ochorenie srdca vitálneho kňaza si vyžiadalo niekoľko operácií. Ešte pred svojou smrťou však Arizmendiarrieta mal možnosť vidieť nádejnú perspektívu ním iniciovaného a podporovaného družst


evného systému, ktorý sa osvedčil v hospodárskej kríze, vyvolanej krízou cien ropy v roku 1974. Hoci sa kríza dotkla aj družstevných spoločností a jedného družstva bolo potrebné vzdať sa, zamestnanci si udržali svoju prácu prechodom na iné družstvá a zachránili družstevný kolos pred krachom cez sociálny fond a sociálne poistenie.

MCC sa dodnes riadi iniciatívou pre samosprávnu ekonomickú činnosť a princípmi katolíckeho sociálneho učenia, ktoré jej v začiatkoch vtlačil zakladateľ Arizmendiarrieta. Je to vlastne „superdružstvo“, zastrešujúce viaceré družstva. Desaťročia po smrti zakladateľa je MCC najväčším megakooperatívom na svete a siedmou najväčšou spoločnosťou v Španielsku. V súčasnosti má 81 000 členov a zamestnáva vyše 100 000 ľudí. Svoje výrobky predáva vo viac ako 150 krajinách sveta. Ani krízové obdobia výrazne neublížili MCC, pravda s jedinou výnimkou: v roku 2013 zaznamenalo bankrot družstvo Fagor.

Družstvo dnes pôsobí v štyroch základných sektoroch. Najdôležitejší je sektor výroby, produkujúci široký sortiment výrobkov pre priemyselné podniky i domácnosti. Tento sektor zabezpečuje približne polovicu všetkých príjmov MCC. Rozsah výrobného programu je skutočne impozantný. Okrem domácich spotrebičov, komponentov pre automobilový priemysel, rôznych strojov zahrňuje dokonca aj autobusy, vyrábané družstvom Irizar, ktoré takisto patrí k MCC. Súčasťou mondragónskeho družstevného komplexu sú však aj poľnohospodárske družstvá.


Veľmi prínosný pre MCC je aj sektor distribúcie, v ktorom hrá kľúčovú úlohu obchodný reťazec Eroski. Pre finančnú stabilitu je mimoriadne dôležitý sektor finančníctva (banka, sociálne zaistenie, poistenie) a výchovu nových generácií vzdelaných špecialistov pre MCC zabezpečuje sektor znalostí (systém školstva a vzdelávania, inovácie a vlastná výskumno-vývojová základňa).

Spoločnosť Lagun Aro je zodpovedná za vlastné sociálne zabezpečenie pracovníkov MCC. Funguje ako alternatívny dôchodkový systém. Navyše je v súčasnosti lídrom na poistnom trhu v španielskych autonómnych oblastiach Baskicko a Navarra.

Všetky tieto zariadenia sú navzájom integrované do komplexného a doposiaľ účinného systému vzájomnej podpory.

Rozdiely v príjmoch medzi zamestnancami a vrcholovými manažérmi sú oveľa nižšie ako rozdiely v iných spoločnostiach a pre chorých zamestnancov a zamestnancov, ktorí potrebujú starostlivosť, je zabezpečená vysoká úroveň nepretržitého vyplácania miezd.

MCC poskytuje ľudstvu, zdevastovanému kapitalizmom, imperializmom a neoliberalizmom, svetlo na konci tunela. Družstvá môžu rozvíjať zložité štruktúry spolupráce, ktoré zmierňujú krízy; musia však hľadať nové odpovede na globalizáciu, aby zostali verné svojim cieľom.

Podľa odhadov v celosvetovom meradle existujú asi tri milióny družstiev. To znamená, že asi 12% všetkých pozemšťanov má členstvo aspoň v jednom družstve. V družstevníctve je v celosvetovom meradle zamestnaných asi 10% všetkých zamestnancov.


Zásluhy Arizmendiarrietu ocenila aj Katolícka cirkev. Diecéza San Sebastián začala proces jeho blahorečenia. Možno teda časom budú mať aj družstevníci svojho svätca a patróna.


Karol Dučák, člen družstva.

td-logo-21_1@3x.png

Redakcia

družstevných novín

Všetky vydania družstevných novín nájdete TU