Zrod švajčiarskeho družstva Migros / 2. časť článku



Oproti tradičnému družstevnému hnutiu prinášal Migros isté novátorstvo. Kým pôvodné, organicky rastúce spotrebné družstvá, boli pluralitné a presadzovali opatrnú, kompromisnú obchodnú stratégiu, zohľadňujúcu odlišné politické názory, Migros sa vyznačoval istou koncentráciou moci, založenou na osobnosti charizmatického vodcu Duttweilera. Vďaka tomu si Migros zachoval svoju expanzívnosť. V protiklade s pretrvávajúcou tradíciou družstiev, organizovaných na báze demokracie, bola pre MGB typická Top down štruktúra moci, teda riadenie zhora nadol. Družstevné rady, zvolené v priamych hlasovaniach, nemali žiadnu skutočnú rozhodovaciu právomoc a na názory členov družstva sa prihliadalo málokedy. Išlo len o ojedinelé strategické rozhodnutia v družstve. Regionálne družstvá, vznikajúce jediným zakladateľským aktom, boli úplne nezávislé od vplyvu cudzích kapitálových investorov, boli však podrobené istým vopred stanoveným zásadám MGB. V dôsledku toho mali v zhode so zámermi Duttweilera skôr charakter fundácií.


Migros charakterizujú mnohé paradoxy. Napríklad Družstevná federácia Migros (MGB) dodnes vlastní práva na ochrannú známku a v jej majetku je väčšina prevzatých alebo samostatne založených spoločností mimo maloobchodu, ale zároveň je z právneho hľadiska vo vlastníctve regionálnych družstiev, ktoré ju do značnej miery kontrolujú. V roku svojho založenia, teda v roku 1941, sa MGB presťahovala do nových priestorov, ktoré boli postavené na mieste pôvodného sídla v Zürichu. Tam sa 26. júna 1943 konalo prvé zhromaždenie delegátov družstva.


Nové družstvo nemalo na ružiach ustlané. Dutti (ako všetci volali Gottlieba Duttweilera) mal veľa nepriateľov, ktorí mu strpčovali život a sabotovali jeho dielo. Napriek tomu bol nevyčerpateľným zdrojom energie, nadšenia a inovácií a svojou nezlomnou vôľou zlomil každého odporcu, ktorý mu stál v ceste.


Migros otvoril v roku 1948 prvý samoobslužný obchod vo Švajčiarsku a v roku 1952 prvé supermarkety Európy. K početným spoločnostiam skupiny Migros patrila už počas života Duttweilera cestovná kancelária Hotelplan (Migros ju vlastnil už v roku 1935, teda v dobe pred transformáciou pôvodnej akciovej spoločnosti Migros na družstvo), inštitút vzdelávania dospelých Klubschule Migros (od roku 1944), kníhkupectvo Ex Libris (od roku 1950), sieť čerpacích staníc Migrol (od roku 1957), Migros Bank (od roku 1957) a mnohé ďalšie podniky.


Začiatkom 50. rokov Migros zaviedol vlastné reštaurácie a vo svojich obchodoch začal ponúkať aj nepotravinársky tovar. V roku 1952 Gottlieb Duttweiler inicioval stavbu nákladnej lode Adele a jej sesterskej lode Amelia. Duttweiler bol zakladateľom a prezidentom lodiarskej spoločnosti Reederei Zürich AG, ktorú vlastnila MGB až do jej zrušenia v roku 2000. V roku 1959, dva roky po založení vlastnej banky, založil Migros poisťovňu Secura, ktorá bola v roku 1999 predaná Generali. O rok nato, po zlúčení spoločností Generali, Schweizer Union a Fortuna v roku 2000, vznikla nová poisťovňa Generali Schweiz.


Migros expandoval aj do zahraničia, avšak so striedavými úspechmi. Gottlieb Duttweiler začal svoje prvé zahraničné aktivity rozvíjať už v dobe, keď bol Migros akciovou spoločnosťou. Jeho prvý pokus v Nemecku však skončil fiaskom. V roku 1932 kúpil poľnohospodársky podnik v Berlíne, založil Migros–Vertriebs-GmbH a vybudoval flotilu 85 predajných vozidiel, ktoré zastavovali až na 2 000 zastávkach v Berlíne. Nová konkurencia zo susedného Švajčiarska však narazila na veľký odpor miestnych predajcov a výrobcov značkového tovaru. Po nástupe nacistov k moci v Nemecku sa stal Migros nežiaducim v krajine a tak v decembri 1933 oznámil zrušenie berlínskej pobočky. Aj pokusy otvoriť lichtenštajnskú filiálku vo Vaduze v roku 1937 skončili neúspechom, pretože Lichtenštajnské kniežatstvo v záujme ochrany miestnych podnikov bránilo zahraničnej konkurencii v podnikaní a zaviedlo zákaz obchodných domov po vzore švajčiarskeho zákazu pobočiek. Opatrenie bolo platné až do roku 1969, avšak jeho výsledný efekt bol sporný, pretože obyvateľstvo kniežatstva chodilo čoraz viac na nákupy do zahraničia.





Úspešnejšie pre Migros bolo až obdobie po druhej svetovej vojne. V roku 1954 sa švajčiarske megadružstvo podieľalo na založení podniku Migros Türk v Istanbule, ktorý sa neskôr rozrástol na jeden z najväčších tureckých obchodných reťazcov. V roku 1975 sa však tento podnik osamostatnil, keď materský podnik predal svoj podiel v Migros Türk. Neskôr rozširoval Migros svoje aktivity aj v iných krajinách, predovšetkým v Rakúsku, Francúzsku a Nemecku.


Dutti bol skutočný staviteľ mostov. Tak ako stavitelia mostov dokážu mostnými konštrukciami preklenúť potoky, rieky, či hlboké údolia, aby umožnili spojenie ľudí, rozdelených prírodnými prekážkami, tak aj Duttweiler budoval mosty k ľuďom ponad prekážky, ktoré sa mu stavali do cesty, aby sa dostal ku všetkým, ktorí potrebovali jeho pomoc. Je preto typické, že týždenník, ktorý založil v roku 1942, dostal názov Brückenbauer (staviteľ mostov). Dnes má tento týždenník názov Migros Magazine.




Pre Duttweilera bol veľmi dôležitý široký záber spoločenskej prospešnosti družstva pre celú švajčiarsku populáciu. Jedno z jeho hesiel znelo: „Srdcom hospodárstva by mali byť ľudia, nie peniaze.“


Založením cestovnej spoločnosti Hotelplan v roku 1935 začal Duttweiler plniť svoj zámer umožniť bežným Švajčiarom Ferien für alle (Prázdniny pre všetkých). Svoju klientelu si však získaval aj mnohými inými aktivitami. Napríklad predajom kvetov za mimoriadne výhodné ceny. Už v roku 1947 predával vo svojich obchodoch kvety, ktoré predtým predávali len špecializované kvetinárstva. Duttweiler sa zaslúžil o to, že sa karafiáty a ruže dostali aj do menej bohatých rodín. Ďalší jeho ušľachtilý počin predstavoval Migros–Kulturprozent (Migros - kultúrne percento), ktorý od svojho založenia v roku 1957 garantoval, že 1 percento obratu venuje Migros na nekomerčné účely predovšetkým v oblastiach kultúry, spoločenských a voľnočasových aktivít, atď.


Inštitút vzdelávania dospelých Klubschule Migros patrí k najúspešnejším vo Švajčiarsku. Každoročne viac ako 300 000 ľudí absolvuje kurzy alebo ďalšie školenia na približne 50 miestach po celom Švajčiarsku. Celkove je k dispozícii viac ako 600 ponúk rôznych kurzov alebo školení.

„Srdcom hospodárstva by mali byť ľudia, nie peniaze.“


Neúnavný Dutti bol počas celého svojho života všestranne činný. Už v roku 1946 Adele a Gottlieb Duttweilerovci založili nadáciu Im Grüene, s cieľom založiť v budúcnosti inštitút, ktorý by mal za úlohu vykonávať vedecký výskum v oblasti družstiev, ako aj sprostredkovania tovaru. Chceli finančne podporovať podujatia, kurzy a stretnutia, ponímané ako mosty od človeka k človeku a z krajiny do krajiny. Stelesnením tohto úsilia sa stal Gottlieb Duttweiler Institute (Inštitút Gottlieba Duttweilera) v Rüschlikone pri Zürichu, ktorý začal svoju pôsobnosť v roku 1963, ale jeho základný kameň položil Gottlieb Duttweiler ešte za svojho života v roku 1962. Tento nezávislý výskumný ústav ekonomických a sociálnych štúdií, prvý svojho druhu vo Švajčiarsku, bol vybudovaný v spodnej časti parku Im Grüene, patriaceho k niekdajšiemu bydlisku zakladateľa.


Duttweiler vstúpil aj do politického života. Už v roku 1936 založil politickú stranu Landesring der Independen (LdU), ktorá existovala do roku 1999. V ére Duttweilera strana pravidelne dosahovala okolo 5 percent hlasov.


Rast družstva bol vskutku fascinujúci. V roku 1961 mala skupina Migros 585 630 členov družstva, 397 predajní a 135 predajných vozidiel. Jej celkový obrat prekročil hranicu jednej miliardy frankov, pričom Migros poskytoval prácu 16 420 zamestnancom.


Gottlieb Duttweiler zomrel 8. júna 1962 vo veku nedožitých 74 rokov. Búrlivý rast družstva však pokračoval aj po smrti zakladateľa, pretože v diele Duttweilera pokračovali inteligentní a šikovní nasledovníci, vďaka ktorým je až dodnes Migros skutočným gigantom. Popísať detailne jeho dnešný majetok je veľmi komplikované a vyžadovalo by si to mnoho strán textu. Uveďme preto aspoň ten najstručnejší prehľad vlastníctva družstva.


Hlavnou činnosťou spoločnosti Migros je od jej začiatku až dodnes družstevný maloobchod. Veľké obchodné reťazce i menšie predajne tvoria mohutný obchodný segment, ktorý generuje takmer 60 % tržieb skupiny. Okrem tohto vlastní Migros aj rôzne špecializované predajne, reštaurácie, cestovnú kanceláriu i vlastný priemysel. Migros Group má aj svoju vlastnú banku a Migros–Pensionskasse, jeden z najväčších penzijných fondov vo Švajčiarsku. Takisto je významným vlastníkom nehnuteľností. Portfólio Migros zahŕňa napríklad aj viac ako 13 000 bytov, vrátane tých luxusných. Klubschule Migros je najväčšia inštitúcia vzdelávania dospelých vo Švajčiarsku.


Družstevný gigant má vlastné logistické centrá. Oblasť IT a dátové centrum sú integrované v MGB. Taktiež vydáva viaceré populárne časopisy, predovšetkým už spomínaný Migros Magazine, vychádzajúci v nemčine, francúzštine a taliančine.


Familien–Club der Migros (rodinný klub Migros), známy pod skratkou Famigros, už od roku 2012 ponúka rodinám množstvo atraktívnych klubových výhod, ako sú exkluzívne súťaže, akcie a zľavy na produkty a služby. Migros venuje veľa prostriedkov na podporu voľnočasových a športových prevádzok pre potreby obyvateľstva krajiny. Prevádzkuje sieť fitness a wellness centier, golfových ihrísk, aquaparkov, tenisových kurtov a iných podobných zariadení. Klubschule Migros ponúka rôzne kurzy z oblasti športových a voľnočasových aktivít.





Švajčiarsky družstevný kolos navyše buduje parky, aby poskytol obyvateľom krajiny možnosť s tráviť príjemný čas v zeleni prírody. Družstvo má k dispozícii aj Museum für Gegenwartskunst (múzeum súčasného umenia). Migros ponúka obyvateľstvu aj doručovanie zásielok. Prevádzkuje PickMup boxy, ktoré fungujú podobne ako poštové balíkomaty. Disponuje tiež sieťou zberu a vrátenia online objednávok, takže nákupy zo 14 rôznych online obchodov je možné vyzdvihnúť a vrátiť na viac ako 746 miestnych pobočkách PickMup vo Švajčiarsku. Aj balíky švajčiarskej pošty je teraz možné vyzdvihnúť alebo odoslať v niektorých prevádzkach družstva Migros.




Medbase AG, ktorú vlastní Migros, ponúka rôzne služby v sektore zdravotníctva. Spoločnosť prevádzkuje 55 zdravotníckych stredísk v jedenástich kantónoch. Služby spadajú do kategórií terapia, liečebná masáž, prehliadky, výkonnostná diagnostika, doplnková medicína, kurzy, online poradenstvo, pracovné lekárstvo, prevencia a rehabilitácia. Od roku 2019 sú súčasťou skupiny Medbase aj lekárne Topwell a lekárne typu shop-in-shop. Ako ďalší formát shop-in-shop bol začiatkom novembra 2020 otvorený prvý špecializovaný obchod Misenso pre načúvacie prístroje, okuliare a kontaktné šošovky. Vďaka týmto a podobným aktivitám sa stal Migros súčasťou života doslova každého obyvateľa Švajčiarska. Bez neho by nebolo ani len možné predstaviť si život obyvateľov tejto alpskej krajiny.





Dalo by sa o megadružstve Migros písať ešte veľmi veľa. Je to prakticky nevyčerpateľná téma. Vlastne nie je problém rozpísať sa o družstve Migros. Problém je skôr v krátkosti opísať jeho históriu i súčasnosť a nevynechať pritom niečo dôležité. Uspokojme sa zatiaľ aspoň s minimom informácií, ktoré sa dali vtesnať do tohto článku. Azda sa v budúcnosti naskytne príležitosť popísať túto skvelú kapitolu dejín švajčiarskeho družstevníctva aj omnoho podrobnejšie.



Karol Dučák, člen družstva


Prvú časť článku si prečítajte tu: ://www.td-coop.eu/post/zrod-švajčiarskeho-družstva-migros